O čo nás oberá nezdravé stravovanie, aké chyby robíme
Poďme sa spoločne pozrieť na samozrejmosť, akou je kvalitná strava bohatá na vitamíny, minerály a iné živiny. Posvietime si na potraviny v bežných reťazcoch, ktoré konzumujeme. A spoločne sa zamyslíme, prečo už neobsahujú vitamíny a minerály v takom množstve ako kedysi. Výborným zdrojom nám bude najnovšia celoeurópska správa o príjme makroživín (cukry, tuky, bielkoviny) a mikroživín (vitamíny, minerály). Tento výskum sa robil v rámci celej Európy a momentálne je najväčším dostupným zdrojom informácii o našej výžive. (1)
Chýbajúce vitamíny a minerály od detí až po seniorov
Už u detí sme pozorovali zvýšenú konzumáciu tukov a to najmä tých menej zdravých – nasýtených. Čo sa týka jednotlivých vitamínov, všeobecný nedostatok bol u detí zjavný. Najvážnejším však bol nedostatok vitamínu D. U minerálov evidujeme u detí zbytočne zvýšený príjem sodíka vo forme soli. No a naopak, príjem vápnika, železa či zinku bol najmä u starších detí biedny. U adolescentov boli štatistiky podobné, avšak nedostatok minerálov bol badateľnejší najmä u dievčat.
No a my dospelí? Znížené hodnoty boli u vitamínu D, E a B9 (kyselina listová). Nízke boli aj hladiny vápnika, magnézia a u žien aj železa. U seniorov boli výsledky podobné ako u dospelých. Spoľahnúť sa na odporúčané hodnoty však nie je najlepším riešením.
V skutočnosti je odporúčaná denná dávka skôr denným minimom. Dokážeme tak len brániť prejavom nedostatku jednotlivých živín, no neumožňujeme nášmu telu naplno využiť svoj potenciál. Namiesto toho, by sme sa mali snažiť dosiahnuť denné optimum, ktoré by bolo výrazne nad hodnotami týchto tabuliek. S naplnenou kapacitou živín v tele prebiehajú procesy hojenia, podpory imunity, zníženia oxidačného stresu či tvorby energie samovoľne a efektívne. (1)
Chyby v stravovaní. Prázdna energia nekvalitných potravín?
Obrovským úspechom ľudstva je, že veľká časť planéty netrpí hladom. Tento úspech sa však preklopil do kvantity na úrok kvality. A tak vznikol pojem nutričná podvýživa...
Výsledkom zvýšeného energetického príjmu je nadváha a obezita naprieč kontinentom. Čo je alarmujúce, začína často už u detí. 21 - 37 % žien a 35 – 54 % mužov v Európe trpí nadváhou a o čosi menšie číslo dokonca obezitou. Tieto čísla sú pravdepodobne jedným z dôvodov výskytu cukrovky a metabolického syndrómu. Nadmerný príjem nezdravých tukov sa prejavuje zvýšeným LDL cholesterolu, ktorý súvisí s ďalšími chorobami. (1)
Prečo predčasne umierame?
"Najčastejšími príčinami úmrtí sú kardiovaskulárne a karcinogénne ochorenia. Nedostatočný príjem vitamínov a minerálov, z ktorých sú mnohé aj antioxidanty, s týmito ochoreniami určite súvisí."
Výživa, bohatá na ovocie, zeleninu a ďalšie rastlinné zložky ako i správna životospráva nám pomáhajú prežívať kvalitnejšie a dlhšie. (1)
Prečo spochybňovať kvalitu potravín?
Nároky na nezávadnosť a kvalitu dnešných potravín sú diskutabilné. Rieši sa najmä mikrobiologická nezávadnosť a neprítomnosť niektorých vážnych škodlivín či hladina ťažkých kovov. Kontrola je však vzhľadom na legislatívu otázna aj v tomto smere.
"Môžete sa spoľahnúť, že jediný koho zaujíma NUTRIČNÝ obsah toho, čo jete, ste vy..." (2)
Čo je dôvodom zníženej kvality potravín?
Naši starí rodičia si možno ešte pamätajú dobu, kedy brali vajíčka, šalát či mäso od susedov. Zeleninu kúpili na trhu od pani z dediny a aj sami si pestovali či chovali. Už vtedy sa používala nejaká tá chémia na ošetrenie záhrady či kurína, no nároky na dĺžku uskladňovania a dokonalý výzor potravy boli nižšie.
Značné zmeny kvality potravín spôsobuje ich dlhé skladovanie súvisiace s dovozom zo zahraničia. S tým súvisí aj chemické či iné ošetrenie, ktoré predlžuje životnosť takto dovezených potravín. Často ide aj o zber ovocia či zeleniny v nezrelom stave či opakované zalievanie studenou vodou.
Mlieko skladované síce v chlade, ale na slnku môže stratiť značné množstvo vitamínov B2 a C už za pár hodín. Vitamíny A a C obsiahnuté napr. v ovocí sa pri izbovej teplote značne degradujú, to isté platí pre vitamín E na slnku či v teple voľne na vzduchu. Zlé skladovanie potravín môže dokonca znížiť hladinu niektorých dôležitých aminokyselín. Napríklad lyzínu, ktorého hladina môže byť kritická pre zamedzenie výsevu herpesu. (3)
Zbytočné odstraňovanie živín z potravín?
Je známe, že niektorých vitamínov je najviac práve tesne pod šupkou ovocia či v obale zŕn rôznych cereálií. Práve zbytočné šúpanie a lúpanie, a to nielen výrobcom ale i doma, nás ochudobňuje o zdroje vitamínov, minerálov a ďalších pre zdravie prospešných látok. Určite pre vás tiež nie je žiadnou novinkou, že konzervované či mrazené ovocie a zelenina nemá takú výživovú hodnotu ako čerstvé. (3)
Zdravá a nezdravá výživa vs. výskyt civilizačných ochorení?
Pri konzumácii veľkého množstva energie ukrytej v makronutrientoch (cukry, tuky, bielkoviny) a neúmerného množstva mikronutrientov (vitamíny, minerály) sa narúša prirodzená rovnováha. Telo má nadbytok energie a stavebného materiálu z makronutrientov, ktorú nedokáže spracovať a ukladá ju do tukových zásob. Na druhej strane mu chýbajú živiny vo forme mikronutrientov nevyhnutné k efektívnej tvorbe energie, funkčnej imunite a k ďalším procesom v tele. Výsledkom môžu byť už spomenuté civilizačné ochorenia, ako sú diabetes, obezita, rakovina či rôzne srdcovo-cievne choroby.
Má vôbec zmysel jesť zeleninu, ovocie a iné potraviny ako zdroj vitamínov a minerálov?
Napriek poklesu živín v pôde, obsah vitamínov a minerálov v rôznych produktoch je pre nás stále zaujímavý. Z pohľadu hobby záhradníčky sa aj toto dá riešiť správnou starostlivosťou o zem a hospodárením.
"Preto je dôležité vyberať si kvalitné a pokiaľ možno lokálne overené zdroje potravín. A možno o čosi viac než naši predkovia dbať aj na zloženie stravy na tanieri." (4, 5)
Zdroje:
(1) European Nutrition and Health Report 2009(2) Nutrition security is more than food security
(3) Changes in nutrients during storage and processing of Foods
(4) Dirt Poor: Have Fruits and Vegetables Become Less Nutritious?
(5) Is modern food lower in nutrients?
foto: Unsplash