Kedy užívať vitamín D, ráno alebo večer?
Vitamín D zo slnka
Pri syntéze cholesterolu je odbočka, ktorou vzniká 7-dehydrocholesterol. Táto molekula je vo veľkom sústredená v našej pokožke. Jej premenu na vitamín D3 spôsobuje UVB spektrum slnečného žiarenia spolu s teplom organizmu. Paradoxom prírody je, že vystavovanie sa slnku je na jednej strane nevyhnutné pre autosyntézu vitamínu D3. Na strane druhej nesie so sebou riziká, ako je spálenie kože alebo až zmena buniek na nádorové. Tieto paradoxy od seba nemožno oddeliť a je na každom z nás ako sa k tomu postaví. S tým súvisia aj ďalšie javy negatívne ovplyvňujúce schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D3:
- používanie SPF ochrany (prípravky s UV filtrom)
- prirodzená pigmentácia alebo opálenie pokožky
- zníženie schopnosti kože syntetizovať vitamín D3 vo vyššom veku (1, 2)
Vitamín D v strave
Zo stravy vieme získať oba druhy vitamínu D, vitamín D 2 (ergocalciferol) z rastlín a húb ale i vitamín D3 (cholecalciferol) zo živočíšnych zdrojov. Známym zdrojom vitamínu D3 sú morské ryby. Dôvodom tak vysokého obsahu vitamínu D v nich je pravdepodobne ich strava bohatá na fytoplanktón, ktorú umelo chované ryby nemajú. Vstrebávanie vitamínu D môžu negatívne ovplyvniť rôzne stavy ako sú:
- syndrómy malabsorbcie
- veľa vlákniny v strave
- genetická predispozícia (1, 2)
Je lepšie užívať vitamín D ráno alebo večer?
Po tom, ako príde vitamín D do tenkého čreva, nastúpia molekuly nazývané chylomikróny a prenesú vitamín D do krvného riečiska. Sú hlavnou časťou systému vstrebávania tukov z potravy. Je teda logické, že ich množstvo sa znásobí práve po strave bohatej na tuky. Rozhodujúcim faktorom, kedy užiť vitamín D teda nie je hodina, ale skladba jedla, s ktorým ho berieme.
" Vitamín D užívame vždy s "najtučnejším" jedlom dňa." (2, 4, 5)
Vitamíny D2 a D3 nie sú rovnocenné
Vo väčšine krajín sa suplementuje primárne vitamín D 3. Hoci sa obe tieto molekuly považujú za vitamín D, ich správanie v našom organizme je rôzne. Dopĺňanie vitamínu D2 je oveľa menej účinné a pri rovnakej dávke z neho vznikne menej aktívnej formy vitamínu D než z vitamínu D3. (1, 3)
Vitamín D, hormón ktorý je všade
Vitamín D, ktorý poznáme z doplnkov výživy či jeme v strave, je vlastne len prekurzorom hormónu kalcitriol. Tento hormón je nositeľom účinkov vitamínu D. Vzniká premenou vitamínov D2 a D3 v pečeni a v obličkách. Jeho účinok je spojený so špecifickými receptormi pre kalcitriol a nájdeme ich v rámci celého organizmu a rôznych biologických procesov. (1)
Nedostatok vitamínu D napriek jeho vysokej dennej dávke?
Okrem vstrebávanie, môže byť negatívne ovplyvnený prenos vitamínu D do pečene a obličiek cez špecifické proteíny v krvi a tiež premena na jeho aktívnu formu. Isté percento ľudí na dopĺňanie vitamínu D nereaguje z genetických dôvodov alebo kvôli užívaniu liekov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus látok v pečeni. Práve mutácia génu pre enzým pečene, ktorý to má celé pod palcom je často prítomná u ľudí, ktorým vitamín D "nezaberá". (1 ,2)
Čistý vitamín D niekedy nestačí
Ak vám dopĺňanie čistého vitamínu D nepomáha alebo chcete jeho hladinu zvýšiť efektívnejšie, môžete zvážiť užív anie vitamínu D s látkami, ktoré podporujú jeho premenu na aktívnu formu a podporujú jeho správny účinok. Medzi takéto látky patria vitamín K2, magnézium (horčík), bór či vitamíny A, B2, B3, B6. A práve pre vás sme vyvinuli VITAMÍN D COMPLEX 4000+, v ktorom sú tieto zložky synergicky obsiahnuté.
Nedostatok vitamínu D je populačná choroba
Až 90 % vitamínu D sa u človeka získava zo slnka. Strava bohatá na vitamín D by mala obsahovať morské ryby, mäso, vaječné žĺtka, pečeň a podobne. Odhaduje sa, že 60 % z nás má nízke hodnoty vitamínu D a 30 % až extrémne nízke. Dôvodom je najmä nedostatočné vystavovanie sa UVB žiareniu a možno aj ďalšie (už spomenuté) príčiny. Ak máte pocit, že patríte k týmto 60-tim percentám, môžete si nechať zmerať hladinu vitamínu D v krvi (odporúčam najmä v zime).
Na čo je vitamín D – účinky vitamínu D v skratke
- pomáha správne hospodáriť s vápnikom a tak podporuje zdravie kostí, zubov a zdravý rast už od plodu
- posilňuje vrodenú a získanú obranyschopnosť voči infekčným ochoreniam
- jeho deficit sa spája s aktiváciou zápalu (napr. pri astme a respiračných ochoreniach) a zvýšenou náchylnosťou k rozbehu autoimunitných ochorení (psoriáza, skleróza, reuma, ekzémy či diabetes)
- pri meraniach vitamínu D v krvi sa zistil možný súvis s únavou a depresiou
- reguluje rast a výživu nechcených buniek a tým môže pôsobiť proti vzniku rakoviny, zohráva dôležitú úlohu pri procese delenia buniek
- nedostatok vitamínu D v ambulantnej praxi koleroval aj s výskytom srdcovo-cievnych ochorení, čo pravdepodobne súvisí s vápnikom a jeho účasťou pri správnom fungovaní svalov (2)
Denná dávka vitamínu D záleží od stavu organizmu
Pre presné nastavenie dávkovania je nutné pravidelne (raz za 3 mesiace) sledovať hladinu aktívneho vitamínu D v krvi. Optimálne hladiny vitamínu D sú od 30 ng/ml. Ak však chcete umožniť organizmu využiť vitamín D aj mimo kostného metabolizmu, je nutné túto hladinu navýšiť.
Pri vysokom tlaku alebo napr. očakávanom predčasnom pôrode u tehotnej sa odporúča hladina okolo 40 ng/ml. Pri znižovaní rizika respiračných ochorení na jeseň a v zime je namieste zvýšiť hladinu vitamínu D v sére až na hodnoty okolo 50 ng/ml. Pri vážnejších stavoch to môže byť aj viac. Vrchná odporúčaná denná dávka pri dlhodobom preventívnom užívaní u zdravých dospelých je 4000 IU denne.
V prípravku COVIRIN, ktorý je vhodný na aktívne a okamžité posilnenie imunity, napr. počas sezóny respiračných ochorení, nájdete v 2 kapsulách 2000 IU vitamínu D. V prípade zvýšenej potreby živín obsiahnutých v COVIRINe, však možno užívať až 4 kapsule a umožniť tak telu naplno využiť potenciál vitamínu D.
Zdroje:
(1) https://casopisvnitrnilekarstvi.cz/pdfs/vnl/2012/05/13(2) https://www.solen.sk/storage/file/article/ec130c469e0de8a16442630d1e8a705e.pdf
(3)
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18406498/
(4) https://www.sciencedirect.com/topics/food-science/vitamin-d
(5) https://lipidworld.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12944-022-01754-3
foto: Unsplash